Verím, že všetko zlé malo svoj význam a čo ma čaká je pre mňa výzva (TheParanoid-Neotočím sa)

Princ na bielom koni? Nie!

1. května 2018 v 21:33 | TheParanoidFan |  Téma týždňa
Ospravedlňujem sa za prípadné chyby. Dnes trošku Fantasy a Mystery tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Keďže som fanynka kapely The Paranoid, tak táto poviedka nemôže byť na inú tému...Mlčící

Rozbehla som sa smerom od domu. Ani neviem kam som presne bežala, ale viem, že som išla po zablatenej ceste. Pršalo. Nechýbalo veľa do búrky. Zastavila som niekde na konci malého lesíku v našom meste. Bola tam malá lavička s piknikovým stolom a neďaleko bolo kŕmidlo. Sadla som si na lavičku, schúlila som sa do klbka a znova začala plakať. Zrazu som sa sebou počula kroky. Teda nie kroky ako kroky človeka, ale skôr kroky koňa. Obzrela som sa a v diaľke som videla nejakého mladého chalana na bielom koni. Vyzeral ako princ. Princ na bielom koni. Bol oblečený v bielych riflových nohaviciach a bielom tielku s kapucou na hlave. Do očí mu padali jeho dlhé tmavohnedé vlasy. Keď prišiel ku mne, zosadol z koňa a priviazal ho ku kŕmidlu. Pomaly prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Až teraz som si všimla, že mal krídla ako anjel. Jeho oči ma začali hypnotizovať. Boli modré ako oceán. Na krku som si všimla náhrdelník, ale netypický. namiesto prívesku tam mal prepichnuté trsátko s logom TP. Pomaly som sa pozerala po prírode a spýtala som sa ho.
,,Čo si zač?"
Neodpovedal, tak som sa znovu na neho pozrela. To čo som uvidela mi zobralo dych. Nebol už v bielom, ale celý v čiernom, včetne krídel a aj kôň bol čierny.
,,E-e-ešte raz s-sa p-pýtam, č-čo si zač?"opýtam sa so strachom.
,,Ty ma vážne nespoznávaš?"bol prekvapený.
,,Mala by som?"
,,Tak ja ti osviežim pamäť. Sprevádzam ťa celým tvojím životom" povedal a následne ma objal rukami, ale krídla nechal tak a mi vtisol malý bozk na pery. Jeho pokožka bola ľadová, ale zároveň horúca. Ocitli sme sa v nemocnici.
,, Načo sme tu?"bála som sa odpovedi.
,,Tu to všetko začalo". Pozrela som sa a tam ležala žena. Vedľa nej malý novorodenec, ktorého začali lekári oživovať.
,,Už tu si mala zomrieť" povedal mrazivým hlasom.
,,T-t-to som j-ja?"bola som zhrozená a vystrašená. Stále som však nechápala kto to je.
,,Stále nevieš?"len som pokrútila hlavou a hneď ma pobozkal. Ocitli sme sa na nejakom stavenisku. Toto miesto si pamätám. Bola som tu raz v živote s mojím otcom kým tu pracoval. V ten deň som skoro umrela. Keby nebolo otca, tak na mna padne oceľová tyč.
,,Tak veľmi som sa snažil aby ti tá tyč zlomila väzy, ale bol tam tvoj otec...."povedal a pri myšlienke na ten deň sa usmial.
,,Tak dik... to nebolo treba."poviem sarchasticky.
,,Ešte stále nič? Vieš kto som?"
,, Nie som si istá..."
,, Tak ťa presvedčím" vpil sa do mojich pier. Boli sme pred našou školou. Uvidela som prebehnúť dievča cez cestu, keď išlo auto. Zase ja. Pochopila som kto to je. Zavrela som oči. Anjel Smrti.
,, Ale prečo? Prečo musím zomrieť?"
,, Tebe nebolo predurčené žiť. Mala si zomrieť pri narodení a ty si tu ešte ďalších 16 rokov. Vieš aké mám výčitky za to, že sa to nepodarilo na prvý raz? A vlastne ani na žiaden?" Odmlčal sa. Úprimne mi ho bolo ľúto. Divné, však? Tentokrát som ho ja objala a ocitli sme sa spať pri lavičke. Ani neviem ako je to možné, ale bola som pozitívne naladená.
,, Ak mám zomrieť, chcem zomrieť tu.."hlesla som, no presto ma počul. ,, Urob, čo je treba."
,,Dobre" a vpil sa mi do pier a pomaly ma objal. Samozreme, pridala som sa. Zas ten pocit. Jeho dotyky ma pálili po celom tele. A bozky chladili. Chvíľku sme sa tam ešte bozkávali a keď ma začal pomaly obíjmať krídlami, dochádzal mi dych. Čím viac a viac sa snažil obkolesiť ma krídlami tým viac a viac moje telo chablo. A zrazu bola tma...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Bol/a si na tomto blogu? Klikni

Klikni!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama