Verím, že všetko zlé malo svoj význam a čo ma čaká je pre mňa výzva (TheParanoid-Neotočím sa)

FF- Je to len sused? 5

18. dubna 2018 v 21:17 |  FF - JE TO LEN SUSED?
,,Pán Birkuš utrpel vážne zranenia, vrátane otrasu mozgu. Zlá správa je, že je možné, že stratil pamäť, ale nie je to isté. Tá dobrá je, že už je mimo ohrozenia života." povedal doktor dosť odmerane. Začali mi znova tiecť slzy prúdom. On si ma možno nebude pamätať, ano síce je vonku z najhoršieho, ale aj tak...
,,Pán doktor môžem ísť aspoň za ním?"spýtala som sa po chvíľke ticha.
,,Samozrejme, ale len na chvíľu"
,,Ďakujem" odpovedala som a rýchlym krokom som išla do jeho izby. Keď som vošla dnu ležal na posteli a oči mal zatvorené. Spal. Teda aspoň dúfam.... Na tvári mal modriny a obväz mu zakrýval vlasy.
,,Och, Romi čo ti to ten hajzel spravil?! Veď keď ho stretnem nech si ma neželá, lebo....Milujem ťa. A veľmi." dala som mu pusu na pery, potom som sa zdvihla, že odídem. Držala som kľučku od dverí v ruke keď v tom sa zobudil. Pomaly sa mu otvorili oči a posadil sa. Chvíľu sa len tak obzeral, no v tom si ma všimol.
,,Ahoj" zašepkala som do ticha.
,,A-a-ahoj? Smiem sa spýtať koľko je hodín, kto ste a čo tu robím?" začala som plakať a pomaly som si sadla k nemu na postel.
,,Pobil si sa s jedným chlapom a máš otras mozgu. Si v nemocnici v Bratislave, je 17:00 a ja som...." začala som ešte viac plakať. Zrazu ma pohladil po líci
,, Neplač Miška robím si z teba srandu," a začal sa smiať na celú izbu, ,, na teba sa nedá zabudnúť"
,,ROMAN! Toto mi viac nerob! Vieš ako som sa bála?! J- ja..."
,,Nič nehovor" a pobozkal ma. Najprv som zostala len tak sediet, potom som sa pridala. Ako veľmi mi chýbali tie jeho pery. Neviem alo, ale ocitla som sa pod ním. pozrel sa na mna a skuskol si spodnu peru. Bol neodolateľný. Čím ďalej tým viac sme sa bozkávali vášnivejšie. Odtrhli sme sa od seba, až keď nám došiel vzduch. Usmial sa na mňa a objal ma.
,,Počkaj mala by som ísť oznámiť doktorovi, že si vporiadku." Neviem ani ako, ale vymanila som sa z jeho objatia a šla som za doktorom.
Keď som stála pred dverami jeho ordinácie zaklopala som.
,,Á slečna.... . Čo by ste potrebovali?"
,,Ja len , že Roman sa prebral a pamätá si všetko. Tak som vám to prišla oznámiť." povedala som milo, veď predsa on ho zachránil.
,,No tak to je dobre. Pôjdem ho pozrieť a ak bude všetko vporiadku zajtra ráno môže ísť domov." povedal s usmevom na tvári.
,, Ďakujem, ja už pôjdem, len sa s ním idem ešte rozlúčiť."
,, Ak chcete môžete tu s ním zostať cez noc" navrhol a mne skoro očí od údivu vypadli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol/a si na tomto blogu? Klikni

Klikni!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama