Verím, že všetko zlé malo svoj význam a čo ma čaká je pre mňa výzva (TheParanoid-Neotočím sa)

Zlo v každom z nás

19. května 2018 v 21:15 | TheParanoidFan |  Téma týždňa
Nikto nieje "svätý". Každý z nás má niečo zlé v sebe a nech nikto netvrdí, že nie. Niektorí klamú, iní kradnú (nie vôbeeeec tým nemierim na politickú vládu Slovenska...) alebo dokonca zabíjajú. Ale nemusí to byť, len činnosť. Napríklad taká povaha, ako arogancia, namyslenosť, pretvárka alebo u niekoho aj náladovosť nemajú ďaleko od témy. U mňa je najväčšie zlo, že občas zaklamem a z tých povahových je to určite náladovosť a lenivosť... Ale tá náladovosť v takom zmysle, že v piatich minútach som veselá, nahnevaná, smutná a to len kvôli nejakej blbosti. Veľmi ma to štve a snažím sa toho zbaviť, ale zlozvyk je zlozvyk. Keď tak spomínam tie zlozvyky, tak samozrejme, aj tie sa rátajú. Niektorí trpia "len" ohrýzaní nechtov, no u niektorých, keďže je moderná doba, platí pravidlo, že bez mobilu a slúchadiel ani na krok(nie som výnimka...😶), ale aj ja mám svoje hranice. Napríklad mám v mobile nainštalovanú aplikáciu, ktorá ma monitoruje, že kde som, obmedzuje mi hranie na telefóne a samozrejme počúvanie hudby. Áno musím uznať, že aj ja na to frflem, ale viem, že aspoň neskončím v Pezinku na liečebni aby som sa vyliečila zo zavislosti od mobilu. A za to som rodičom vďačná...
Každý má iné zlo v sebe. A na každú vec, ak sa jej chceme zbaviť, platí niečo iné. No jedno majú všetky spoločné - musíme chcieť.🙂
 

Dnešná doba alebo Čo je šťastie?

12. května 2018 v 17:17 | TheParanoidFan |  Téma týždňa
Každý z nás je pri niečom alebo niekom šťastný. Niektorí pri nejakej aktivite, ktorá je s ich priateľmi, iný zase z nejakého úspechu alebo, len tak v kruhu rodiny. No pre niektorých znamená šťastie mať peniaze alebo slávu. Ja viem, že to nemôžem posudzovať, keď nemám ani 15 rokov, ale vidím to napríklad u nás v triede alebo všeobecne vo svete. Podľa mňa je najväčšie šťastie mať rodinu a priateľov. Napríklad môj kamarát prišiel o maminu, keď mal 9 rokov, lebo bola požiarníčka. A doteraz ho to veľmi trápi. Hovorím to tu preto, lebo keď sa pozriem na našu triedu a vidím, že pár ľudí z nej sú najšťastnejší, keď dostanú nový mobil alebo niečo drahé, tak je mi zle. Že sa už aj 8 ročné deti odsudzujú, len kvôli značke topánok či veľkosti mobilu, tak to je nazaplakanie. Šťastie nie je o tom, že dostanem nejakú hmotnú vec, a teraz sa s tým idem vychvaľovať. Ale o tom, že mám napríklad voľný deň, tak ho nezabijem pri chatovaní s ľuďmi na FB, ktorých ani nepoznám, ale radšej vybehnem von s partiou ľudí, s ktorými si mám čo povedať. Ale samozrejme, nemôžem si dovoliť povedať, že všetci máme byť šťastní rovnakým spôsobom...Usmívající se

Princ na bielom koni? Nie!

1. května 2018 v 21:33 | TheParanoidFan |  Téma týždňa
Ospravedlňujem sa za prípadné chyby. Dnes trošku Fantasy a Mystery tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Keďže som fanynka kapely The Paranoid, tak táto poviedka nemôže byť na inú tému...Mlčící

Rozbehla som sa smerom od domu. Ani neviem kam som presne bežala, ale viem, že som išla po zablatenej ceste. Pršalo. Nechýbalo veľa do búrky. Zastavila som niekde na konci malého lesíku v našom meste. Bola tam malá lavička s piknikovým stolom a neďaleko bolo kŕmidlo. Sadla som si na lavičku, schúlila som sa do klbka a znova začala plakať. Zrazu som sa sebou počula kroky. Teda nie kroky ako kroky človeka, ale skôr kroky koňa. Obzrela som sa a v diaľke som videla nejakého mladého chalana na bielom koni. Vyzeral ako princ. Princ na bielom koni. Bol oblečený v bielych riflových nohaviciach a bielom tielku s kapucou na hlave. Do očí mu padali jeho dlhé tmavohnedé vlasy. Keď prišiel ku mne, zosadol z koňa a priviazal ho ku kŕmidlu. Pomaly prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Až teraz som si všimla, že mal krídla ako anjel. Jeho oči ma začali hypnotizovať. Boli modré ako oceán. Na krku som si všimla náhrdelník, ale netypický. namiesto prívesku tam mal prepichnuté trsátko s logom TP. Pomaly som sa pozerala po prírode a spýtala som sa ho.
,,Čo si zač?"
Neodpovedal, tak som sa znovu na neho pozrela. To čo som uvidela mi zobralo dych. Nebol už v bielom, ale celý v čiernom, včetne krídel a aj kôň bol čierny.
,,E-e-ešte raz s-sa p-pýtam, č-čo si zač?"opýtam sa so strachom.
,,Ty ma vážne nespoznávaš?"bol prekvapený.
,,Mala by som?"
,,Tak ja ti osviežim pamäť. Sprevádzam ťa celým tvojím životom" povedal a následne ma objal rukami, ale krídla nechal tak a mi vtisol malý bozk na pery. Jeho pokožka bola ľadová, ale zároveň horúca. Ocitli sme sa v nemocnici.
,, Načo sme tu?"bála som sa odpovedi.
,,Tu to všetko začalo". Pozrela som sa a tam ležala žena. Vedľa nej malý novorodenec, ktorého začali lekári oživovať.
,,Už tu si mala zomrieť" povedal mrazivým hlasom.
,,T-t-to som j-ja?"bola som zhrozená a vystrašená. Stále som však nechápala kto to je.
,,Stále nevieš?"len som pokrútila hlavou a hneď ma pobozkal. Ocitli sme sa na nejakom stavenisku. Toto miesto si pamätám. Bola som tu raz v živote s mojím otcom kým tu pracoval. V ten deň som skoro umrela. Keby nebolo otca, tak na mna padne oceľová tyč.
,,Tak veľmi som sa snažil aby ti tá tyč zlomila väzy, ale bol tam tvoj otec...."povedal a pri myšlienke na ten deň sa usmial.
,,Tak dik... to nebolo treba."poviem sarchasticky.
,,Ešte stále nič? Vieš kto som?"
,, Nie som si istá..."
,, Tak ťa presvedčím" vpil sa do mojich pier. Boli sme pred našou školou. Uvidela som prebehnúť dievča cez cestu, keď išlo auto. Zase ja. Pochopila som kto to je. Zavrela som oči. Anjel Smrti.
,, Ale prečo? Prečo musím zomrieť?"
,, Tebe nebolo predurčené žiť. Mala si zomrieť pri narodení a ty si tu ešte ďalších 16 rokov. Vieš aké mám výčitky za to, že sa to nepodarilo na prvý raz? A vlastne ani na žiaden?" Odmlčal sa. Úprimne mi ho bolo ľúto. Divné, však? Tentokrát som ho ja objala a ocitli sme sa spať pri lavičke. Ani neviem ako je to možné, ale bola som pozitívne naladená.
,, Ak mám zomrieť, chcem zomrieť tu.."hlesla som, no presto ma počul. ,, Urob, čo je treba."
,,Dobre" a vpil sa mi do pier a pomaly ma objal. Samozreme, pridala som sa. Zas ten pocit. Jeho dotyky ma pálili po celom tele. A bozky chladili. Chvíľku sme sa tam ešte bozkávali a keď ma začal pomaly obíjmať krídlami, dochádzal mi dych. Čím viac a viac sa snažil obkolesiť ma krídlami tým viac a viac moje telo chablo. A zrazu bola tma...
 


FF - Je to len sused? 8

29. dubna 2018 v 21:11 |  FF - JE TO LEN SUSED?
,,No... ehm..ja..ja neviem ako začať" ani neviem prečo, ale začala som koktať.
,,Hmmm.. čo tak od začiatku? Čo sa dialo keď si prišla domov"
Rozpovedala som mu všetko a prišlo na rad priznanie, že som ho podviedla.
,,Romi je tu ešte jedna vec, ktorú by si mal vedieť. Ono ťažko sa o tom hovorí, ale chcem byť úprimná. Keď sme došli s Matejom 'domov' tak ma chytil a odvliekol do spálne. No a ja som sa s ním...."nedokončila som, lebo ma prerušil.
,,Vyspala." Povzdychol si a bolo na ňom vidieť, že sa trápi. ,,Ty si sa s ním len tak vyspala. A ja debil som si myslel, že K nemu už nič necítiš. Ty nevieš ako to bolí." Už mu tiekla slza po tvári.
,, Romi ja... prepáč, ja som nechcela aj som sa bránila, ale on bol strašne silný" potrebovala som ho objať a tak som sa schovala v jeho náručí a jemne obtrela svoje pery o jeho. No on sa odtiahol.
,,Nie! Prepáč, ale potrebujem čas na premýšľanie." Postavil sa a odišiel. Pri odchode tresol dverami tak, že zarezonovla aj podlaha.
_____________________________________________________
Celú noc som nemohla zaspať. Prišla mi SMS, že dnes nemusím ísť do práce, ale článok mám zaslať mailom. Potešila som sa, ale len na chvíľu. Musela som myslieť na Romana. Ešte stále sa nevrátil. Veľmi som sa o neho bála. Asi o 3 ráno som sa zdvihla a začala som sa rezať. Každý rez jedna čiarka do diára tesne vedľa dátumu. Potom som si obci a za la ruku obväzom a umelá žiletku. Robím to často, vlastne od smrti mojej mamy. To jest asi 2 roky. Znovu som si ľahla a ani neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať. Ráno som sa zobudila na nejaký rachot v kuchyni a následné:
,,Do pičeee"
Musela som sa nad tým pousmiať. Keď som počula kroky ku izbe, ľahla som si a tvárila som sa, že spím. Zrazu ma niekto pohladil po líci a vydýchol si. Bolo mi jasné, že je to Roman veď kto iný by to bol? Úprimne som sa tešila, že sa vrátil.
,, Som strašný debil, keď som sa hneval na teba za to, za čo ty nemôžeš. Tak veľmi ma to mrzí. Odpusť mi prosím " zašepkal a letmo ma pobozkal. No on nečakal že mu bozk opätujem. Jemne ma prevalil na chrbát ako ani neviem ako a už bol nado mnou. Ani na sekundu sme sa neodtiahli. V tom začalo niečo smrdieť z kuchyne. Rýchlo sa postavil a dobehol preč. Až teraz som si všimla, že bol hore bez a vlasy ešte nemal vyžehlené. Vyzeral ako taká ovečka, tak mu to pristalo.
,, Ja sa na to môžem akurát tak..... hmm" bolo zlaté ho sledovať, ako sa hnevá. Pomaly som vstala z postele a išla som sa obliecť. Keď som pozrela na hodiny skoro som odpadla. Bolo 10:13. Tak to som si dobre pospala. Išla som do kuchyne kde to síce stále smrdelo, ale prerážala to nejaká sladká vôňa. Pozrela som na stôl a tam boli palacinky.
,, Jeej, ako si vedel, že palacinky milujem? Spýtala som sa prekvapene.
,, Inštinkt a chcem si to u teba udobriť...."odpovedal a pokrčil plecami.
,,Ale ja sa na teba nehnevám. To by si sa mal skôr ty na mňa nemyslíš? "
,, Nie, ja som nemal na teba vybehnúť, ale mal som si to nechať vysvetliť. Nechcem aby sme sa hádali kvôli blbostiam. Viem, že si nechcela urobiť to, čo si urobila a preto sa idem toho dementa zbaviť raz a navždy. " povedal a išiel sa obliecť. ,, A idem za ním ihneď," než som stihla niečo povedať bol preč. Cez kukátko na dverách som sa pozrela čo sa deje. Videla som ako len sa otvárajú dvere dvere, už Roman vtrhol dnu, bez pozvania.
Vyšla som na chodbu a vošla do bytu. Prišla som do obývačky, kde Matej ležal na zemi a tiekla mu krv z nosa.
,, Varujem ťa. Ešte raz sa jej dotkneš tak ťa osobne zabijem alebo udám na políciu za znásilnenie a domáce týranie a je mi jedno čo si o tom kto bude myslieť rozumieš?! Za to je tuším doživotie... A teraz sa zdekuj čo najskôr a odovzdaj mi kľúče od bytu."nekričal, ale povedal to nepríjemne tichým a mrazivým hlasom, ktorý mal očividne väčší efekt. Matej sa zdvihol a šiel sa zbaliť. Z jeho očí šlo vyčítať, že má strach. Ani aj nečudujem, lebo Roman teraz vyzeral ako nájomný vrah...
,, Ďakujem" šepla som a objala ho. Chvíľu sme tam tak stáli. Vlepil mi bozk do vlasov a začal nahlas premýšľať.

FF- Je to len sused? 7

22. dubna 2018 v 16:04 |  FF - JE TO LEN SUSED?
Že ešte spí. Kým Matej spal som sa obliekla, namaľovala a pozrela, či tu nemá Roman auto. Nemal. Prišla som k nemu po lístky a pohlo sa ísť. Samozrejme, že som si zobrala notes, pero a fotoaparát, predsa len keď som už tá novinárka tak aspon základné vybavenie musím mať, no nie? Prišla som do pubu a zamierila som si to k baru. Zobrala som si pitie a šla som ku SBS nech ma odvedú k ich šatni. Stála som pred dverami a neisto som zaklopala. Kým mi otvorili skontrolovala som si či mám aj novinársku visačku. Otvoril mi....Roman. Hneď ako ma zbadal ma zdvihol ma a objal. Najprv som sa chcela vymaniť z jeho objatia, ale potom som sa k nemu pritisla a oprela si hlavu o jeho rameno.
,,A-a-ahoj" bolo jediné na čo som sa zmohla a on ma položil. Bolo mi jedno, že sa na nás všetci pozerajú.
,,Prečo si odišla? Si v poriadku? Kde si bola? Ak som niečo spravil tak ....." začal hysterčiť ako nejaká ženská.
,,Roman kľud! Ja... ja musela som odísť, bola som u mňa doma a nie ty za nič nemôžeš. Môžem za to ja. Keby som nebola taká naivná. Myslela som, že to myslel úprimne, ale očividne nie." povedala som so slzami v očiach, ,, a áno som vporiad..."
,,Nie si, čo sú tie modriny na tvári? O kom to hovoríš? A počkaj! U teba doma? Nebýva tam tak náhodou teraz ten debil?" Vtom mu to došlo. ,, Ja ho zabijem, to si mi nevedela zavolať alebo aspoň napísať? Vieš ako som sa bál? Keď som prišiel domov a nevidel som ťa tam bol som smutný. Myslel som si, že ešte len prídeš. Ale keď si nechodila a neodpovedala na správy a zistil som, že tvoje veci sú preč, tak som sa zľakol, že si odišla natrvalo" povedal, ale s neprítomným hlasom.
,,Eehm, prepáčte, že vyrušujem, ale nebolo by dobré nás aspoň predstaviť?" Ozval sa chalan s kučeravými tmavej blond farby.
,, Áno prepáč. Toto je Igor, ten vysoký s čiernymi vlasmi je Paťo a tam to je Miloš. Toto je Miška, moja frajerka" zoznámil nás,, a teda k tej našej téme..."
,,Doma ti všetko poviem ok? Teraz som tu z práce a mám urobiť s vami rozhovor pre miestne noviny." prerušila som ho a dala mu pusu na líce . Išli sme si sadnúť na sedačku kde som ich vyspovedala. A dozvedela som sa fakt zaujímavé , ale aj menej potrebné veci ako napríklad, že Igorov chameleón sa volá Pyža... :-D (pozn. autora- to je strašne CUTE). Ale ako hovorím nepodstatné.
____________________________________________
Teraz som skákala pri pódiu, sem tam som nahrávala a fotila. Niektoré piesne som si aj spievala, keďže som si ich včera púšťala. Zabávala som sa a to je podstatné. Musím uznať, že je to úžasná kapela. Nikdy by som inak nepovedala na Romana, že tak dobre vie hrať na gitare či screamovať. Pri piesni Môžeš Ísť mi naskončila husia koža. Veď ja som ho podviedla. Síce nie naschvál, ale aj tak, čo ak to zle pochopí? Vtom Roman chytil mikrofón do ruky a prehovoril.
,,Toto je najnovšia, ktorú som napísal mojej frajerke ked som bol v nemocnici, hudbu sme už mali len text nebol" a ukázal na mňa. V tom momente by som bola radšej keby som sa prepadla pod zem, ako keby som mala znášať závistlivé pohľady fanyniek. Začali hrať prvé tóny piesne Spovedám sa. Tá pieseň bola dokonalá.
____________________________________________
Keď chalani skončili aj autogramiádu, šla som s Romanom domov, ale k nemu. Nebolo to ďaleko a našťastie nemohol piť takže taká vpohode prechádzka. Sme tam padla otazka typu ako sa ti páčil koncert? A co hovoríš na tú pieseň? Samozrejme vždy som odpovedala v kladnom význame, veď to aj bola pravda. Prišli sme domov, sadla som si na sedačku. Zo zadu ma objali Romanove ruky a oprel si hlavu o moje rameno.
,,Už mi povieš čo sa stalo?" tejto téme som sa chcela vyhnúť, ale očividne to nebude také ľahké

FF- Je to len sused? 6

22. dubna 2018 v 14:09 |  FF - JE TO LEN SUSED?
Nie ďakujem, ja potrebujem ísť domov" odpovedala som udivene.,,Dovidenia"
Ešte som sa zastavila za Romanom a odišla som. Ani som mu radšej nepovedala o tom rozhovore s doktorom, lebo by ma začal presviedčať nech tam zostanem.
____________________________________________
Prišla som pred bytovku a uvidela som Matejove auto. 'Do riti' zanadávala som si a dúfala som, že ho nestretnem. Našťastie mi dal Roman jeho kľúče tak som nemusela ísť do bytu. Akurát som vopchala kľúč do dverí, otvorili sa dvere oproti a vyšiel z nich Matej. Rýchlo som otvorila a zavrela mu pred nosom. Začal búchať na dvere, ale ja som sa tvárila, že ho nepočujem. Po chvíli mi zazvonil kalendár v mobile. Ja by som aj zabudla, že mám spraviť reportáž o nejakej kapele. Pozrela som si na nete ako sa volajú a kto to sú vlastne zač. Akási kapela menom The Paranoid, pochádza z Úľan nad Žitavou, bla bla bla. No vtom som si všimla niečo co by som v živote nečakala. Konkrétne členov kapely. Spev - Igor Belaj, bicie - Miloš Zaujec, basgitara - Patrik Sýkora a gitara a screamo - ROMAN BIRKUŠ. Tak ja sa mu vyspovedám ohľadom mojej minulosti a on nie je schopný mi povedať, že hrá v nejakej kapele?! Asi len zabudol. Začnem hľadať nejaké fotky a musim uznať, že niektoré su vážne dobré.
Okej zajtra majú koncert o 20:00 v nejakom pube tu v meste. No tak to som zvedavá, že ako chce Roman vystupovať keď ma malý otras mozgu a predpokladám, že niekomu nedal vedieť...No nič teraz to neriešim. Išla som si ľahnúť.
____________________________________________
'Crrrrrn' bol to zvonček od dverí. Kým som otvorila pozrela som sa na mobil a vidím správu od Romana.
"Dobré ránko, teda skoro obed. Lekár povedal, že môžem ísť domov, tak ma ochvíľku vyzdvihne kamarát. Vidíme sa :-)" musela som sa usmiať. Odpísala som mu a šla som otvoriť. Samozrejme, čakal tam Matej.
,,Čo tu chceš?" Spýtala som sa naštvane a znechutene.
,,Môžem sa s tebou prosím porozprávať." Spýtal sa so strachom v očiach. Nadvihla som jedno obočie na otázku či to myslí vážne, ale nakoniec som ho pustila dnu.
,,Poď ďalej, ale nemysli si, že to niečo na našom vzťahu mení."
Presunuli sme sa do obývačky a sadli na sedačku.
,,No tak čo si chcel?"
,, Ja viem, že sa na mňa hneváš, ale nedala by si nášmu vzťahu ešte jednu šancu prosím. Ja sa zmením. A aj tomu 'emákovi' sa pôjdem ospravedlniť. Prosím"
,,Prepáč, ale ja s tebou už nechcem mať nikdy nič spoločné. NIKDY" zdôraznila som a zase sa jeho tvár zmenila na červenú. To bola tá jeho zlá vlastnosť, že keď si niečo zaumienil tak to tak aj malo byť. A pokiaľ nebolo po jeho začal sa červenať od zlosti a neskôr kričať a niekedy aj udierať ako napríklad aj teraz. Strelil mi facku.
,,TAKŽE TY DÁŠ RADŠEJ PREDNOSŤ TOMU, TOMU.....TOMU DLHOVOLASÉMU TEPLOŠOVI?! TAK TOTO TEDA NIE! TY SI MOJA ROZUMIEŠ A NIE JEHO ANI NIKOHO INÉHO" zase mi strelil. ,,ČO SI TY MYSLÍŠ, ŽE MA MÔŽEŠ PODVÁDZAŤ S HOCIKÝM? TERAZ SA ZBALÍŠ A NASŤAHUJEŠ SA KU MNE! JE TI TO JASNÉ?!" Zahučal mi do ucha a zdvihol nado mňa ruku. Nechcela som mu odporovať, keďže ma už dosť bolela tvár aj celé telo, išla som sa zbaliť. "Presťahovala som sa" a hneď ma chytil a mieril do spálne....
____________________________________________
Bolo 18:30 keď som sa zobudila. Odišla som do kuchyne a pozrela na mobil. Písal Roman:
"Ahoj láska už sa pomaly blížime ku Sencu"
"Prečo neodpovedáš?"
"Spravil dom niečo zlé, ak áno tak mi prosím zavolaj alebo napíš"
"No dobre, ale teraz sa už naozaj bojím"
"Tak stačilo! Kde si, že nie si doma a kde máš všetky veci?"
"Prosím aspoň sa ozvi, že si ok"
Chcela som mu napísať správu, lenže mi napadlo, že by mu Matej mohol ešte viac ublížiť. Zmohla som sa na úbohé som ok. Pozrela som sa do spálne a zistila som, že...

Prekvapenie pre vás 2

18. dubna 2018 v 21:54 |  Informácie
Ľudia asi prekvapenie č. 2 nebude. Mal to byť rozhovor s Romanom Birkušom, ale neodpisuje na otázky. No nič skúšala som aj Igora Belaja, ale tak isto neúspešne. Nevadí aspoň, že ten Rob odpísal. Ak by sa niečo zmenilo hneď dám vedieť😉
Zatiaľ sa majte.
Vasa blogerka TPF🤘

FF- Je to len sused? 5

18. dubna 2018 v 21:17 |  FF - JE TO LEN SUSED?
,,Pán Birkuš utrpel vážne zranenia, vrátane otrasu mozgu. Zlá správa je, že je možné, že stratil pamäť, ale nie je to isté. Tá dobrá je, že už je mimo ohrozenia života." povedal doktor dosť odmerane. Začali mi znova tiecť slzy prúdom. On si ma možno nebude pamätať, ano síce je vonku z najhoršieho, ale aj tak...
,,Pán doktor môžem ísť aspoň za ním?"spýtala som sa po chvíľke ticha.
,,Samozrejme, ale len na chvíľu"
,,Ďakujem" odpovedala som a rýchlym krokom som išla do jeho izby. Keď som vošla dnu ležal na posteli a oči mal zatvorené. Spal. Teda aspoň dúfam.... Na tvári mal modriny a obväz mu zakrýval vlasy.
,,Och, Romi čo ti to ten hajzel spravil?! Veď keď ho stretnem nech si ma neželá, lebo....Milujem ťa. A veľmi." dala som mu pusu na pery, potom som sa zdvihla, že odídem. Držala som kľučku od dverí v ruke keď v tom sa zobudil. Pomaly sa mu otvorili oči a posadil sa. Chvíľu sa len tak obzeral, no v tom si ma všimol.
,,Ahoj" zašepkala som do ticha.
,,A-a-ahoj? Smiem sa spýtať koľko je hodín, kto ste a čo tu robím?" začala som plakať a pomaly som si sadla k nemu na postel.
,,Pobil si sa s jedným chlapom a máš otras mozgu. Si v nemocnici v Bratislave, je 17:00 a ja som...." začala som ešte viac plakať. Zrazu ma pohladil po líci
,, Neplač Miška robím si z teba srandu," a začal sa smiať na celú izbu, ,, na teba sa nedá zabudnúť"
,,ROMAN! Toto mi viac nerob! Vieš ako som sa bála?! J- ja..."
,,Nič nehovor" a pobozkal ma. Najprv som zostala len tak sediet, potom som sa pridala. Ako veľmi mi chýbali tie jeho pery. Neviem alo, ale ocitla som sa pod ním. pozrel sa na mna a skuskol si spodnu peru. Bol neodolateľný. Čím ďalej tým viac sme sa bozkávali vášnivejšie. Odtrhli sme sa od seba, až keď nám došiel vzduch. Usmial sa na mňa a objal ma.
,,Počkaj mala by som ísť oznámiť doktorovi, že si vporiadku." Neviem ani ako, ale vymanila som sa z jeho objatia a šla som za doktorom.
Keď som stála pred dverami jeho ordinácie zaklopala som.
,,Á slečna.... . Čo by ste potrebovali?"
,,Ja len , že Roman sa prebral a pamätá si všetko. Tak som vám to prišla oznámiť." povedala som milo, veď predsa on ho zachránil.
,,No tak to je dobre. Pôjdem ho pozrieť a ak bude všetko vporiadku zajtra ráno môže ísť domov." povedal s usmevom na tvári.
,, Ďakujem, ja už pôjdem, len sa s ním idem ešte rozlúčiť."
,, Ak chcete môžete tu s ním zostať cez noc" navrhol a mne skoro očí od údivu vypadli.

Interview - Rob Raven

12. dubna 2018 v 17:17 |  Rozhovory
Ahojte mám tu pre vás to prekvapenie, ale zatiaľ len prvé. To prekvapenie je, že som spravila také menšie interview s novým spevákom kapely The Paranoid - ROB RAVEN
_________________________________________________
1) Ako si zareagoval, keď ťa chalani oslovili, aby si spieval v ich kapele?
Rob: Vieš čo, bolo to veľmi zaujímavé a nevedel som ako reagovať. Celé to začalo tým, že mi Roman písal, volal. Žijem v Prahe, takže som bol dosť prekvapený, ako a čo bude ďalej.

2) Aké ohlasy počúvaš od fanúšikov?
Rob: Ohlasy od fanúšikov sú zatiaľ pozitívne a mám z toho veľkú radosť.
3)Bolo ťažké sa rozhodnúť medzi kapelami Meredith a The Paranoid?
Rob: Rozhodovanie bolo neskutočne ťažké. Nevieš si predstaviť ako. S chalanmi z Meredith sme to dlho riešili a dohodli sme sa, aby som do toho šiel. Samozrejme, s ich súhlasom.
4) Ktorú pieseň máš od The Paranoid najradšej?
Rob: Ja osobne preferujem ,, Nikdy nezabudnem" ale je ich viac :)
5) Kedy zverejníte nový singel - Skúšam ťa nájsť? (myslím okrem koncertov, lebo nie všetci majú možnosť naň prísť...)
Rob: Osobne netuším, takže na túto otázku nemôžem 100 percentne odpovedať.
_________________________________________________
Týmto sa chcem ešte raz Robovi poďakovať, že si našiel čas a bol ochotný odpovedať, takže veľmi pekne ĎAKUJEM 😊

Prekvapenie pre vás

12. dubna 2018 v 13:46 |  Informácie
Ahojte mám pre vás malé prekvapenie, teda rovno dve. Ale o tom zatiaľ nebudem nič hovoriť.Smějící se

Kam dál